Priatelia Zeme-SPZ: Moderné spaľovne nebezpečných odpadov stále zahŕňajú aj negatíva

Košice, 04.08.2008

Poslanci Európskeho parlamentu novelou Rámcovej smernice o odpadoch zo 17. júna 2008 odsúhlasili preklasifikáciu spaľovní s určitou účinnosťou zo zariadení zneškodňujúcich odpady na zariadenia zhodnocujúce odpady. K doterajším negatívam spaľovní odpadov sa tak pripojil fakt, že spaľovne budú môcť dovážať odpady, vrátane nebezpečných, z bohatších krajín do chudobnejších. Preprava odpadov v EÚ za účelom zneškodnenia nie je povolená a spaľovne boli donedávna klasifikované v tejto kategórii. Preprava odpadov za účelom zhodnotenia však dovolená je. Tým, že spaľovne boli v novele Smernice EÚ o odpadoch preklasifikované do kategórie zhodnocovania, sa členským štátom výrazne obmedzili možnosti zabrániť dovozom odpadov z bohatších krajín. Preto je potrebné zvýšiť opatrnosť pri plánoch na výstavbu predimenzovaných kapacít spaľovní odpadov. Jedným zo zásadných negatív spaľovní odpadov vo všeobecnosti je ich vysoká produkcia skleníkotvorných plynov. Nedávno uskutočnená nezávislá štúdia A Changing Climate for Energy from Waste (Dr.Dominic Hogg) dokázala, že spaľovne odpadov majú značné emisie skleníkových plynov a preto nemôžu byť považované za súčasť účinných alternatív a obnoviteľných zdrojov pre zmiernenie ľudského príspevku k zmenám klímy. Výskum preukázal, že spaľovne odpadov, ktoré vyrábajú iba elektrinu, majú o 33% vyššie emisie CO2 pochádzajúce z fosílnych palív než plynové elektrárne. Z pohľadu klimatických zmien je bilancia ešte negatívnejšia, ak sa spaľujú recyklovateľné materiály, pretože, ako ukázal výskum, recyklovanie je takmer vždy lepším spôsobom nakladania s odpadom, než jeho spaľovanie. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spaľovne nie sú žiaden obnoviteľný ani ekologický zdroj energie. V Slovenskej republike v súčasnosti evidujeme 13 spaľovní nebezpečného odpadu, z čoho je 6 spaľovní na priemyselné odpady a 7 spaľovní na nemocničné odpady. V 4 cementárnach prebieha činnosť spoluspaľovania. Aktuálnou kauzou je projekt 21násobného rozšírenia prešovskej spaľovne NO Fecupral, ktorý nespĺňa rad odborných požiadaviek. Viacerí investori spaľovní odpadov očakávajú, že ak predložia splnenie minimálnych, zákonom vyžadovaných limitov pre emisie do ovzdušia, automaticky sú tým vyriešené všetky riziká a musia získať povolenie. Spaľovňa nebezpečných odpadov však predstavuje komplex mnohých rizík, ktoré je potrebné preskúmať, pričom ovzdušie predstavuje len malú časť. „Nikdy sme nepovedali, že sme proti spaľovniam NO ako takým, ani že pre nebezpečný odpad nie je potrebná žiadna spaľovňa. Vyžadujeme len to, čo legislatíva EÚ aj SR – v prvom rade realizovať prevenciu, následne recykláciu, potom pre zneškodnenie čistejšie nespaľovacie technológie. Pre druhy NO, pre ktoré tieto kroky nie sú použiteľné, je prijateľné využiť spaľovne odpadov – avšak s najlepšou dostupnou technológiou, pri čo najprísnejších bezpečnostných opatreniach. Ak si pozrieme čísla, zistíme, že množstvo NO, ktoré je vhodné na spaľovanie, tvorí výraznú menšinu,“ hovorí Ladislav Hegyi, predseda Priateľov Zeme-SPZ. Potreba spaľovne či skládky odpadov však nesmie viesť posudzujúce a povoľujúce orgány k „zmierňovaniu“ či prehliadaniu niektorých zákonných či technických požiadaviek na tieto zariadenia či lepších alternatív. A nemôže viesť ani k predimenzovanosti, ktorá by neskôr mohla vyústiť do kontroverzného dovozu NO z bohatších krajín. K takýmto negatívam, žiaľ, v poslednom období pri posudzovaní viacerých skládok a spaľovní zo strany štátnych orgánov dochádza. Zástancovia spaľovní NO argumentujú výrazným znížením emisií do ovzdušia. K zníženiu síce došlo, no spaľovanie nebezpečných odpadov produkuje nové nebezpečné odpady, obsahujúce aj vysokotoxické perzistentné organické polutanty (POP). V spaľovniach NO bolo v posledných rokoch v tomto regióne opakovane zaznamenané zlé skladovanie a manipulácia s odpadmi. Problém predstavujú aj odpadové vody s obsahom toxických látok a nakladanie s tuhým odpadom, ktorý ostáva po spaľovaní. Významnú rolu pri projektoch spaľovní NO zohráva zabezpečenie ich bezpečnosti kvôli nie zriedkavým haváriám. V spaľovni odpadov v Kokšov Bakši pri Košiciach bol v posledných rokoch rozsiahly požiar, ktorý mal negatívny vplyv na prevádzkovanie tohoto zariadenia. „Ani v Českej republike nie sú havárie v spaľovniach ničím výnimočným. Dva požiare v spaľovni NO Ekotermex Vyškov boli zaznamenané v apríli a máji 2005, rok pred tým bol požiar v sklade popolu a popolčeka tej istej spaľovne, v júli 2005 požiar v spaľovni NO v Chropyni v dôsledku vyšľahnutia ohňa z pece a tak môžme pokračovať...“ hovorí Ladislav Hegyi. Spaľovne môžu so sebou prinášať aj negatívne vplyvy na zdravotný stav obyvateľstva, najmä kvôli POP látkam. Tie dlhodobo pretrvávajú v životnom prostredí a hromadia sa v tkanivách živých organizmov. Poškodzujú imunitný a hormonálny systém, spôsobujú zníženie plodnosti, poruchy mužských pohlavných orgánov, ohrozujú vyvíjajúci sa plod v tele matky. Môžu spôsobovať ochorenia pečene, krvného obehu a niektoré z nich dokonca podporujú rast nádorov. „Opakované vedecké štúdie o negatívnom vplyve spaľovní rôznych NO na zdravie ľudí preukázali priamy súvis medzi existenciou spaľovne a vyššou úmrtnosťou na rakovinu hrtanu, žalúdka, pečene a pľúc,“ hovorí Mgr.Katarína Vrábľová, koordinátorka toxickej kampane Priateľov Zeme-SPZ. Spaľovne tiež potláčajú rozvoj čistejších alternatív a obmedzujú mieru recyklácie. Priatelia Zeme-SPZ neustále upozorňujú na alternatívy, ktoré spočívajú v prevencii, recyklácii a vo využívaní nespaľovacích technológií deštrukcie toxických látok. Vhodnosť tzv. nespaľovacích technológií, ktoré sú podporované aj medzinárodným „Štokholmským dohovorom“ o eliminácii POP látok, spočíva v tom, že pri nich nevznikajú toxické látky, ktoré by sa uvoľňovali do prostredia, ani ich konečný produkt nie je treba umiestňovať na skládky nebezpečných odpadov. „Alternatívy k spaľovaniu väčšiny druhov NO teda jestvujú a to, čo potrebujú, je politická vôľa ich podporiť,“ uzatvára Ladislav Hegyi Viac informáciíLadislav Hegyi, predseda Priateľov Zeme-SPZ, Tel.: 0903 628 503, hegyi@priateliazeme.sk