1. Prečo potrebujeme novú legislatívu týkajúcu sa chemických látok?

Každý deň sme vystavení stovkám a možno tisíckam priemyselných chemických látok. Chemikálie sú prítomné takmer vo všetkom, čo v domácnosti používame, vrátane čistiacich prostriedkov, oblečenia, kozmetiky, nábytku, obalov a dokonca aj hračiek. Drvivá väčšina z týchto chemických ingrediencií ešte nebola testovaná z hľadiska bezpečnosti. To preto, lebo od výrobcov sa vo všeobecnosti nepožaduje, aby poskytovali bezpečnostné údaje u 100 000 chemikáliách, ktoré sa používali pred rokom 1981. Záleží len na verejných orgánoch, aby dokázali, že chemikália je problematická, no závery priemysel aj tak zväčša napadne.
Dokonca aj vtedy, keď sa zistili problémy, bolo veľmi ťažké použiť existujúce zákony na kontrolu alebo zákaz používania nebezpečných chemikálií. Vieme, že niektoré chemikálie sú schopné poškodzovať zdravie a spôsobovať ochorenia, napriek tomu sa ešte stále môžu používať. Terčom súčasných obáv sú aj chemické látky s dlhou životnosťou, ktoré sa dostávajú do životného prostredia počas spracovania, používania a/alebo zneškodňovania výrobkov, ktoré ich obsahujú. V súčasnosti sa zistila prítomnosť mnohých chemikálií v našich telách a životnom prostredí, ktorá kontaminovala už aj oceány a polárne oblasti, vrátane zvierat.

2. Čo znamená REACH?

Návrh legislatívy pre chemické látky je v Európskej únii v súčasnosti v rozprave. Legislatíva bude pokrývať Registráciu, Evaluáciu a Autorizáciu Chemikálií a známa je pod názvom REACH. Cieľom REACHu je vyplniť medzery v našich poznatkoch o chemikáliách, vyvinúť tlak na výrobcov, aby dokázali, že chemikália sa môže bezpečne používať a kontrolovať alebo aj zakázať najnebezpečnejšie chemikálie.
V skratke, výrobcovia a dovozcovia akejkoľvek chemickej látky vyrábanej alebo dovážanej v objeme nad jednu tonu ročne a na trhu dlhšie ako dve desaťročia (odhaduje sa 30 000 chemických látok) budú musieť takéto chemikálie zaregistrovať v centrálnej agentúre a poskytnúť údaje o vlastnostiach a použití daných chemikálií. Tieto informácie budú vyhodnotené a najnebezpečnejšie chemikálie "spôsobujúce veľké obavy" budú predmetom autorizačného systému ( viď Otázky 8, 9 a 10 ). Skončiť v tejto autorizačnej kategórii môže okolo 1500 chemikálií.

3. Prečo by som sa mal zapojiť do diskusie o REACHi?

REACH je jedným z najdôležitejších environmentálnych zákonov, ktoré EÚ v súčasnosti navrhla. Ak bude dostatočne silný, zníži chemickú kontamináciu životného prostredia a našich organizmov a zlepší zdravie našich detí a ich detí. Okrem toho napomôže tomu, aby priemysel prevzal zodpovednosť za bezpečnosť svojich výrobkov, z ktorých profituje. REACHu však kvôli priemyslu hrozí vážne oslabenie. Potrebujeme zabezpečiť, že zákon bude stavať na prvé miesto zdravie a životné prostredie a že naše vlády a členovia Európskeho parlamentu nás vypočujú.
Môžete použiť túto webstránku o CHEMICKÝCH REAKCIÁCH a pomôcť v aktivitách v našej kampani.

4. Čo je v REACHi potrebné vylepšovať?

Environmentálne skupiny by v REACHi radi videli nasledovné:
- nariadenie vyradiť chemické látky, ktoré sa akumulujú v človeku, zvieratách alebo životnom prostredí a tie, ktoré zasahujú do nášho hormonálneho systému alebo spôsobujú rakovinu. Obmedzené použitie takýchto chemikálií by malo byť povolené len dočasne, pokiaľ nie sú dostupné žiadne bezpečnejšie alternatívy a existuje neprekonateľná spoločenská potreba ich špecifického použitia;
- plné právo vedieť - t.j. že spotrebitelia a predajcovia môžu posúdiť riziko daných chemikálií, vrátane informácií o všetkých nebezpečných látkach prítomných vo výrobku; a
- požiadavku, aby výrobky dovážané do EÚ podliehali rovnakým bezpečnostným normám ako tie ktoré sa v EÚ vyrábajú.

Tieto body nie sú v súčasnom návrhu REACHu plne zahrnuté. Napríklad, medzera v autorizácii znamená, že niektoré z najnebezpečnejších chemických látok by mohli byť naďalej donekonečna používané, a to aj v prípade, že by už boli dostupné bezpečnejšie alternatívy.

5. Kedy REACH vstúpi do platnosti?

Európska komisia zverejnila svoj návrh legislatívy v októbri 2003. Tento je v súčasnosti v rozprave v Európskom parlamente a Rade Európy. Avšak masívna lobbyingová sila chemického priemyslu už dosiahla odklad práce Parlamentu na jeden rok. Dosiahnutie dohody môže trvať približne dva roky (do začiatku roku 2006). Zákon potom do platnosti vstupuje ihneď ako budú chemikálie zaradené do schémy REACHu.
Podrobnejší harmonogram môžete nájsť tu.

6. Ktorých chemických látok by sme sa mali obávať?

Najnebezpečnejšie chemikálie sú známe ako chemikálie "spôsobujúce veľké obavy". Sú to chemikálie, ktoré:
- sa v prostredí rýchlo nerozpadajú (vysoko perzistentné chemické látky) a môžu sa ukladať vnútri našich tiel (veľmi bio-akumulatívne chemické látky) alebo majú kombináciu perzistentnosti, bio-akumulatívnosti a toxicity;
- sú schopné narušiť náš hormonálny systém (endokrinné disruptory);
- môžu spôsobiť rakovinu (rakovinotvorné);
- môžu meniť gény (mutagénne); alebo
- sú pre reprodukčný systém toxické;
- alebo spôsobujú "ekvivalentné" obavy.

Množstvo dôkazov o tom, že niektoré syntetické látky sú zdraviu škodlivé, vzrastá. O chemických látkach sa napríklad predpokladá, že prispievajú k rakovine prsníkov a semenníkov, leukémii, niektorým druhom alergií, reprodukčným a pôrodným problémom a poruchám, skorej puberte u dievčat a znižovaniu produkcie spermií. Chemické látky okrem toho spôsobujú choroby z povolania.

Viac informácií na:
www.foe.co.uk/resource/factsheets/chemicals_and_your_health.html
www.greenpeace.org.uk/Products/Toxics/humanbody.cfm

7. Existujú príklady problematických chemikálií v produktoch denného použitia?

Áno, veľa. Napríklad:
Alkyltínové zlúčeniny / organotínové zlúčeniny: používajú sa ako anti-bakteriálne prostriedky a katalyzátory pri výrobe niektorých plastov, napr.: pri niektorých druhoch PVC a obaloch. Sú perzistentné, bio-akumulatívne a predpokladá sa, že nabúravajú hormonálny systém. Alkyltíny môžu napadnúť aj imunitný systém a neuróny v mozgu.
Bis-fenol A: používa sa pri výrobe lemovania niektorých potravinových konzerv a viečok. Je súčasťou polykarbónových plastových fliaš. Je hormonálnym disruptorom a predpokladá sa, že má vplyv na ženské a mužské pohlavné orgány.
Brómované spomaľovače horenia (BFR): používajú sa v prefabrikátoch na nábytok a plasty (napr.: do notebookov) pre zastavenie rozširovania vlákien. Väčšina BFR sú perzistentné a bio-akumulatívne a niektoré boli identifikované ako hormonálne disruptory. Vystavenie sa ich vplyvu preukázalo u zvierat zásah do vývoja mozgu.
Ftaláty: používajú sa v mnohých typoch PVC výrobkov (napr.: vinylové podlahové krytiny, hračky), lepidiel a atramentov a ako rozpúšťadlá v kozmetike a toaletných potrebách. Mnoho ftalátov je hormonálnymi disruptormi. Niektoré spôsobujú poškodenie pečene, obličiek a semenníkov.
Alkylfenoly a deriváty: používajú sa ako priemyselné saponáty a v niektorých plastocha farbách. Sú to hormonálne disruptory a môžu poškodzovať imunitný systém.
Syntetické pižmo: vôňa pridávaná do mnohých výrobkov akými sú parfumy, kozmetika a pracie prášky. Je perzistentné a bio-akumulatívne a niektoré druhy sú hormonálnymi disruptormi. Môže spôsobiť rakovinu pečene a zasahovať do činnosti mozgu.
Triclosan: anti-bakteriálna chemikália (niekedy predávaná pod názvom "Microban"), ktorá sa pridáva do veľkého množstva výrobkov, vrátane prostriedkov na umývanie riadu, tekutých mydiel, ústnych vôd, utierok a dosiek na krájanie. V súčasnosti sa zistilo, že kontaminuje materské mlieko u ľudí a ryby, čo poukazuje na jeho slabú schopnosť rozložiť sa v prostredí a jeho schopnosť kontaminovať naše telá.

Viac informácií na:
www.foe.co.uk/resource/briefings/risky_chemicals_in_the_home.pdf (anglicky, formát .pdf)
www.greenpeace.org.uk/Products/Toxics/chemicalhouse.cfm (anglicky)
www.chemical-cocktail.org/index_en.asp (anglicky)
www.chemical-cocktail.org/index_fr.asp (francúzsky)

8. Ako bude pri REACHi fungovať registrácia?

Od výrobcov a dovozcov sa bude požadovať zdokumentovanie bezpečnosti ich látok. Preto budú musieť vedieť o vlastnostiach chemikálií, získať od svojich klientov informácie o možnostiach použitia, zhodnotiť riziká pre životné prostredie a ľudské zdravie pri rôznom použití chemikálie a vykonať/odporučiť meranie bezpečnosti. To, ako veľmi je dokumentácia potrebná, určuje v prvom rade objem výroby chemikálie. Od firiem sa bude požadovať, aby registrovali všetky látky vyrábané alebo dovážané v objeme jednej a viac ton ročne na výrobcu alebo dovozcu (odhaduje sa, že to bude okolo 30 000 látok).
Najkratší termín pre registráciu bude aplikovaný na látky s vysokým objemom (nad 1000 ton) a karcinogénne, mutagénne alebo pre reprodukciu toxické nad jednu tonu. Tieto budú musieť byť zaregistrované do troch rokov od začiatku doby platnosti REACHu. Chemikálie s objemom výroby medzi 100 - 1 000 tonami budú musieť byť zaregistrované do šiestich rokov a chemikálie s nízkym objemom výroby (1 ? 100 ton) budú mať na registráciu 11 rokov.

9. Čo je to evaluácia?

Ak látka predstavuje zdravotné alebo environmentálne riziko, môžu adekvátnosť prijatých alebo nutnosť ďalších informácií do registračnej dokumentácie vyhodnocovať národné orgány. Všetky návrhy priemyslu na testovanie na zvieratách sa musia skontrolovať a musia byť orgánmi schválené. Údaje (vrátane už existujúcich údajov) z testov na zvieratách budú musieť byť zverejnené, čím sa predíde ďalším takýmto testovaniam.

10. Ktoré chemické látky budú musieť byť autorizované?

Predmetom autorizácie budú iba látky "spôsobujúce veľké obavy" ( viď otázka 6 ). Autorizácia vydáva povolenie na použitie látky len pre špecifické použitie. Ako hovorí návrh, autorizácia bude povolená, ak výrobca alebo dovozca preukáže, že riziká plynúce z používania, o ktoré sa jedná, budú "adekvátne kontrolované" alebo že spoločensko-ekonomické prínosy z použitia látky prevažujú nad rizikami. No a nakoniec, musí byť zvážená možnosť nahradenia bezpečnejšou chemikáliou.
Náš názor je, že "adekvátna kontrola" vysoko perzistentných a bio-akumulatívnych chemických látok je chybnou koncepciou a že takéto chemikálie by mali byť vyradené kvôli ich vnútorným fyzikálnym vlastnostiam, bez toho, aby bolo potrebné preukazovať, že sú škodlivé.

11. Obmedzenia trhu a použitia

Popri autorizačnom procese, úplne kontrolovanom novou medzinárodnou Agentúrou, členské štáty môžu navrhnúť obmedzenia trhu a použitia pre každú chemickú látku, o ktorej si myslia, že predstavuje neprijateľné riziko. Toto však nanešťastie predlžuje mechanizmus EÚ na kontrolu rizík chemických látok a pokračuje v zaťažení orgánov dokazovaním. V minulosti tento prístup nepriniesol dostatočnú ochranu a zabezpečoval len regulačné aktivity zväčša potom ako sa stala škoda. REACH by túto situáciu mohol vylepšiť vďaka získavaniu informácií počas priebehu registrácie. Registračný proces však koliduje s autorizačným postupom a nezabezpečuje žiadny viditeľný posun k princípu predbežnej opatrnosti v spôsobe akým zaobchádzame s chemikáliami.

12. Aké sú zdravotné a environmentálne výhody REACHu?

Je nemožné stanoviť presnú hodnotu prínosu REACHu. Očakáva sa však, že bude značne vysoká a že určite "predčí" náklady na priemysel. Podľa Európskej komisie REACH môže pomôcť v prevencii pri viac ako 4 000 úmrtiach ročne[1]. Aj skromné, 0,1% zníženie v ochoreniach súvisiacich s chemickými látkami ušetrí 50 miliard ? počas nasledujúcich 30 rokov.
Okrem toho, dosiahne sa značný prínos pre životné prostredie, aj pre divo žijúce zvieratá.

13. Aké budú náklady na REACH?

Európska komisia odhaduje, že (podľa návrhu) náklady na registráciu a testovanie budú 2,3 miliardy € počas 11 rokov (vrátane poplatkov na vytvorenie novej Chemickej agentúry) [2]. Predstavuje to menej ako 0,05 percenta obratu chemického priemyslu a iba 2,7 percenta súčasných výdavkov na životné prostredie a 2,4 percenta z Výskumného & vývojového programu priemyslu. Inak, 2,3 miliardy € korešponduje s približne 50 percentami na občana EÚ ročne ? alebo s menej ako je cena za tabličku čokolády [3].

14. Ako REACH ovplyvní obchod?

Celkovo sa očakáva, že dodatočné náklady pre chemický priemysel budú extrémne nízke v porovnaní s ich celoročným obratom ( viď Q 11 ). Okrem toho, Európska komisia urobila niekoľko veľkých ústupkov chemickému priemyslu počas finalizovania návrhu.
Alarmujúca štúdia Nemeckej priemyselnej asociácie (BDI) tvrdí, že by sa mohlo vyskytnúť od 150 000 do 2,35 milióna strát na pracovných a zníženie tvorby národného produktu až do 6,4 percenta[4]. Správa však bola vedúcimi nemeckými ekonómami na konferencii organizovanej Nemeckou agentúrou životného prostredia (UBA) posúdená ako "technicky a metodologicky neprijateľná"[5]. Bývalý generálny riaditeľ Konfederácie britského priemyslu a súčasný viceprimátor Merrill Lynch, Adair Turner, vypracoval štúdiu pre používanie regulácie a poplatkov na propagáciu environmentálnych cieľov a zmietol zvyčajné argumenty, že to poškodí konkurencie schopnosť a počet pracovných miest[6].
Štúdie o dopadoch na priemysel sústavne ignorujú možné pozitívne dopady na inováciu a konkurencie schopnosť pre priemysel. REACH stanoví harmonizované štandardizovanie pre staré a nové chemické látky. Bude to predvídateľnejší regulačný systém, ktorý pomôže pri budúcom dlhodobom plánovaní v priemysle. REACH vytvorí nové trhy pre bezpečnejšie a environmentálne prijateľné výrobky, ktoré znížia možnosť budúcich zdĺhavých súdnych procesov, ktoré by mohli vyústiť do extrémnych nákladov (ako sa to už stalo pri azbeste). Zvýšená dôvera medzi spotrebiteľmi, zamestnancami, miestnou komunitou a investormi povedie k pozitívnejšiemu obchodnému prostrediu a jednoduchšiemu uvedeniu nových chemických látok na trh, čo podporí rozvoj a inováciu. Nové nariadenie zlepší transparentnosť a komunikáciu v zásobovacom reťazci, čo povedie k zvýšenej kúpnej sile a spokojnosti následných užívateľov a SME[7].

15. Koľko zvierat sa použije na testovanie bezpečnosti chemikálií?

REACH si v niektorých prípadoch bude vyžadovať určité druhy testov na zvieratách. Napriek tomu však REACH vykonal veľa krokov pre dlhodobé zníženie počtu testov na zvieratách cez:
- požadovanie zverejnenia údajov z testov na zvieratách (vrátane existujúcich, ale predtým súkromných údajov);
- propagáciou rozvoja testov nie na zvieratách a kladenia dôrazu na používanie počítačových modelových techník;
- propagáciou prístupu predbežnej opatrnosti pri autorizácii chemikálií spôsobujúcich veľké obavy.
Environmentálne skupiny spolu so skupinami na ochranu práv zvierat veľmi podporujú povinné zdieľanie údajov, aby sa tak predišlo zbytočným testom na zvieratách. Okrem toho si myslíme, že vysoko perzistentné a bio-akumulatívne chemické látky by mali byť vyradené bez toho, aby sa musela dokazovať ich toxicita.
Tvrdilo sa, že na testovanie sa použije 13 miliónov stavovcov. Toto tvrdenie je založené zastaranej správe [8] používajúcej predpoklad, že všetkých 30 000 chemikálií sa bude musieť testovať a že neexistujú žiadne dostupné testovacie programy z minulosti. Skutočné číslo bude o dosť nižšie.

16. Existujú chemické látky ktoré nebude REACH zahŕňať?

Pesticídy, liečivá, farmaceutiká a kozmetika a prírodné produkty budú celkovo úplne mimo zamerania sa REACHu, v prípade, že ich upravuje iná legislatíva. Avšak neexistuje žiadny konečný zoznam chemických látok, ktoré REACH bude alebo nebude pokrývať.

References:

[1] European Commission, 2003, Extended Impact Assessment , 29 Oct 2003 , p. 11
[2] European Commission, 2003, Q and A on the new chemicals policy REACH
[3] International Chemical Secretariat, Feb 2004, Fact sheet,
www.chemsec.org
[4] BDI, 2003, Economic Effects of the EU Substances Policy
[5] Federal Environment Agency, 2003 , Methodological problems of assessing the economic impacts of EU chemicals policy ? Summary . Available at: www.umweltdaten.de/uba-info-presse/hintergrund/stoffpol-e.pdf (formát .pdf)
[6] The Observer, 2003, When regulation is good , 27 July 2003
http://observer.guardian.co.uk/business/story/0,6903,1006462,00.html
[7] ' EEB and WWF discussion paper, January 2003 , A new chemicals policy in Europe ? new opportunities for industry. Availabe at: www.eeb.org/activities/chemicals/Newchemicalspolicy-industry-29-01-03.pdf (formát .pdf)
[8] UK Institute for Environment and Health, 2001, Testing requirements for proposals under the EC White Paper 'Strategy for a future chemicals policy' . Institute for Environment and Health, Leicester, UK .
www.le.ac.uk/ieh/pdf/w6.pdf (formát .pdf)