1. ÚVOD

Význam separovaného zberu odpadov asi nie je potrebné v dnešnej dobe zvlášť zdôrazňovať. Ekonomický prínos sa prejaví úsporami nákladov na ich zneškodňovanie (odvoz a uloženie odpadov na skládky odpadov alebo do spaľovní odpadov), predĺžením životnosti skládok, zo širšieho hľadiska podstatnou úsporou energie vo výrobe a znížením závislosti na dovoze primárnych surovín zo zahraničia. Z celospoločenského hľadiska je však oveľa významnejší prínos ekologický. Obmedzením množstva spaľovaného a skládkovaného odpadu dochádza k znižovaniu nebezpečenstva kontaminácie podzemných a povrchových vôd, pôdy aj ovzdušia v okolí týchto zariadení a k šetreniu neobnoviteľných zdrojov surovín.

Z hľadiska miest a obcí môže dobre zavedený systém separovaného zberu za určitých podmienok znížiť náklady na nakladanie s komunálnym odpadom, môže zvýšiť zamestnanosť v regióne, znížiť závislosť samospráv na externých firmách vlastniacich spaľovne a skládky odpadov atď.

I keď legislatíva je v tomto smere dosť jednoznačná  - separovaný zber odpadov sa stáva povinnosťou, výsledok separácie je predsa len závislý od záujmu tých, ktorí ho realizujú. Ešte aj dnes často počúvame, že separovaný zber odpadov sa v podmienkach SR nedá úspešne realizovať, že je to čisto stratová záležitosť, že na to nemáme peniaze, že obyvatelia sú nedisciplinovaní, že vláda nič nerobí, že sú nízke výkupné ceny, že...

Skutočný problém však nie je vo vyššie vymenovaných dôvodoch. Problém je v našej mysli a v zle nastavenom systéme odpadového hospodárstva. Množstvo komunálnych odpadov (KO) každým rokom narastá. To je fakt, ktorý sa nám z krátkodobého hľadiska len ťažko podarí ovplyvniť. Môžeme však relatívne rýchlo zmeniť to, čo sa bude s KO ďalej robiť.

V roku 2008 bolo v SR vyprodukovaných cca 1,79 milióna ton KO. To predstavuje 331 kg KO na jedného obyvateľa SR. Z toho sa len niečo okolo 24,5 kg zrecyklovalo a 14,9 kg skompostovalo. Z celkového množstva KO sa 76,5 % uložilo na skládky odpadov a 8,8 % sa spálilo v spaľovniach odpadov. V Európe patríme medzi krajiny s najväčším množstvom skládkovaných odpadov a s najmenším množstvom vyseparovaných odpadov. Pritom skládkovanie je na úplnom chvoste v záväznej hierarchie nakladania s odpadmi Európskej únie. Tá hovorí o tom, že prednostne sa má predchádzať vzniku odpadu (minimalizáciou a opätovným používaním) a ak odpad vznikne, tak sa má separovať a recyklovať; ak sa to nedá, tak energeticky zhodnocovať a na poslednom mieste v čo najmenšej miere spaľovať a skládkovať.

Na celom svete je pritom rozbehnutých množstvo projektov a aktivít, ktorým sa viac alebo menej podarilo nájsť a zaviesť do praxe účinné riešenia a spôsoby na predchádzanie vzniku, zber a zhodnocovanie komunálnych odpadov. Tie môžu byť príkladom a zdrojom užitočných informácií aj pre nás.

Priatelia Zeme - SPZ sa dlhodobo a koncepčne venujú problematike nakladania s KO. V praxi sme mali možnosť vidieť, odskúšať si, ale aj pomôcť zaviesť viacero úspešných systémov separovaného zberu KO. Rozhodli sme sa preto, že tieto skúsenosti zhrnieme do jedného celku – brožúry. K tomuto účelu sme pre Vás vybrali 7 úspešných príkladov zo Slovenska.

Veríme, že sa pre Vás tieto príklady stanú inšpiráciou a pomôžu Vám pri hľadaní najvhodnejších spôsobov nakladania s KO vo vašej obci / meste. Priatelia Zeme - SPZ Vám radi v tejto snahe pomôžu.

Branislav Moňok

 
Citácie:
BEZNÁKOVÁ, Lenka; MOŇOK, Branislav. Priatelia Zeme - SPZ. Separovaný zber v mestách a obciach - príklady z praxe [online]. 2010-12-11 [cit. 2020-11-30]. URL: <http://www.priateliazeme.sk/spz/node/7864>.
Táto podstránka bola vytvorená: 26. marec 2012 - 12:57, naposledy bola upravená: 29. marec 2012 - 1:59.