Kompostovanie na záhrade

Kompostovanie na záhrade patrí medzi najjednoduchšie spôsoby recyklácie biologických odpadov, ktoré vznikajú v záhradách a domácnostiach žijúcich v rodinných domoch. Stačí biologické odpady vytriediť (respektíve ich nezmiešať s inými druhmi odpadu), vybrať si vhodný spôsob kompostovania, čo najlepšie miesto, dodržať základné pravidlá kompostovania a potom sa už len tešiť z pozitívneho účinku pri použití vyrobeného kompostu.

Rozhodnutie o tom, v čom a ako budeme kompostovať závisí od viacerých faktorov. Najprv si treba zodpovedať na tieto otázky:

  • Kde budeme kompostovať (v záhrade, pri záhumienke/poli, pri bytovom dome alebo priamo v byte)?
  • Koľko a akých biologických odpadov produkujeme (množstvo závisí od počtu obyvateľov v domácnosti, veľkosti záhrady, spôsobe stravovania)?
  • Koľko chceme do kompostovania investovať?
  • Ako rýchlo chceme mať vyrobený kompost ?

Potrebujeme kompostovací zásobník. A aké existujú?

Na kompostovanie na záhrade nepotrebujeme bezpodmienečne kompostovací zásobník. Môžeme kompostovať aj priamo na voľne stojacej kope, tzv. hrobli. Je to základná forma kompostovania, ktorá nájde uplatnenie všade tam, kde je veľa kompostovateľného materiálu a dostatok priestoru. Stačí, ak biologický odpad upravíme, premiešame a uložíme do požadovaného tvaru  - pásovej hromady.  Pre správny priebeh rozkladu sa pri domácom kompostovaní odporúča jej šírka maximálne 2 až 2,5 m. Tým sa obmedzí aj jej výška na max. 1,5 m (ak by bola vyššia, tak by hrozilo jej zrútenie). Takto zabezpečíme, aby v hrobli prebiehalo samovoľné prevzdušňovanie kompostovaných surovín. Dĺžka hroble môže byť rôzna – podľa potreby. S pribúdajúcim časom sa hrobľa môže predlžovať tak, že sa na konci hromadia nové biologické odpady a na začiatku sa odoberá hotový kompost. Ak však tomu zabráni nedostatok miesta, môže sa vytvoriť aj nová hrobľa. Záleží len na priestorových možnostiach.

Druhým spôsobom je kompostovanie v zásobníkoch. Tie sú vhodné hlavne tam, kde je nedostatok miesta, menšie množstvá materiálu, alebo kde je kompostovisko „na očiach“. Zásobníky môžu byť z rôznych materiálov (drevo, plast, pletivo, kov, betón, kameň alebo ich kombinácie). Môžeme si ich kúpiť alebo svojpomocne vyrobiť napr. z odpadových materiálov (staré nepotrebné dosky, drevené a plastové palety, staré sudy, pletivo...). Pri výbere nás obmedzuje hlavne množstvo surovín, ktoré ideme kompostovať, ale aj naše finančné možnosti. Skôr ako sa rozhodneme, je dobré sa oboznámiť s niektorými ich vlastnosťami.

Drevené zásobníky

Patria medzi najlacnejšie.Drevo je ľahko opracovateľné, preto si z neho môžeme zhotoviť zásobník aj sami priamo “na mieru”. Takto vytvorené zásobníky patria medzi najvkusnejšie. Najlepšie sa osvedčili zásobníky s odnímateľnou prednou stenou (dobrá manipulácia s kompostovaným materiálom). Najčastejšou chybou pri zhotovovaní takýchto zásobníkov je vytvorenie nedostatočných alebo naopak príliš veľkých vetracích otvorov (dostatočné otvory sú cca 4 –5 cm). Najväčšou nevýhodou týchto zásobníkov je obmedzená životnosť, nakoľko sú vystavené neustálemu vplyvu počasia a rozkladným procesom. Životnosť sa dá predĺžiť  vhodným výberom dreva, jeho povrchovou úpravou a impregnáciou (pozri časť „Životnosť drevených zásobníkov“). Pozor však, aby drevo nebolo ošetrené (konzervované) prípravkom, ktorý obsahuje jedovaté látky. Mohli by sa cez kompost dostať do potravinového reťazca.

Betónové a kamenné zásobníky

Pokiaľ si materiál na ich výstavbu nekupujete, tak sú lacné. Inak patria medzi tie drahšie. Sú trvanlivé, vhodné do veľkých záhrad. Pôsobia mohutným a ťažkým dojmom. Budujú sa bez čelnej steny alebo s drevenou vyberateľnou stenou. Nesmieme zabudnúť na vetracie otvory a na vytvorenie možnosti odtoku nadbytočnej vody. S výhodou sa používajú tam, kde je zvyškový alebo ľahko dostupný stavebný materiál. Znižuje to náklady na jeho výstavbu. Pri výstavbe nepoužívajte materiály, ktoré by mohli obsahovať nejaké škodlivé látky (azbest, eternit...).

Zásobník z pletiva

Je veľmi ľahko zhotoviteľný. Väčšinou pôsobia dosť provizórnym dojmom. Ak použijeme odpadové alebo zvyškové pletivo, môže byť aj lacný. Na jeho zhotovenie nám stačí asi 3 m pletiva s menšími okami, ktoré sa stočí a na konci spojí (je dobré, ak je spoj ľahko rozoberateľný). Výška by nemala výrazne presahovať cez 1,2 m (z dôvodu ľahšieho ukladania surovín a z dôvodu stability). Aby stál pevnejšie, je vhodné, ak po jeho obvode umiestnime 3 – 4  koly a pletivo o nich prichytíme. Aby suroviny rýchlo nevysychali, môže sa na vnútornú stranu pletiva upevniť čierne plastové vrece s vyhotovenými vetracími otvormi alebo na vonkajšiu stranu geotextília, prípadne trstinová rohož.

Plastové otvorené zásobníky

Otvorené zásobníky (napr. z rôznych plastových profilov) plnia tú istú funkciu ako drevené zásobníky. Majú však oproti dreveným zásobníkom jednu veľkú výhodu – nepomerne dlhšiu životnosť bez potreby ošetrovania. Sú ťažké a dostatočne pevné. Je vhodné ich zhotoviť tak, aby sa dala predná stena jednoducho oddeliť od zvyšku zásobníka (v prípade potreby kompost prekopať). Ich rozoberanie alebo prenášanie je väčšinou veľmi problematické. Problémom je materiálová dostupnosť a jednorázovo vyššia cena.

Plastové uzavreté zásobníky 

Uzavreté zásobníky umožňujú kompostovanie aj na malých priestoroch (napr. malé predzáhradky, balkón). Ich najväčšou nevýhodou je vysoká jednorazová investícia. Pri ich kúpe dávajme pozor na dostatok prevzdušňovacích otvorov. Niektoré ich takmer nemajú. Na tieto zásobníky si treba zvyknúť, pretože sa v nich ťažšie reguluje rozkladný proces (zlý prístup a slabšie prevetrávanie). Ak však dodržíme základné pravidlá kompostovania, suroviny sa nám v nich rozložia rýchlejšie ako v otvorených zásobníkoch. Životnosť závisí od technického riešenia a hrúbky materiálu. Pozri aj časť „Ako si vybrať plastový kompostér“.

Kovové zásobníky 

Sú pomerne drahé. Treba dávať pozor, aby mali antikoróznu povrchovú úpravu a dostatočné vetranie. Sú pomerne trvanlivé. Pocínované zásobníky majú za následok zvýšený obsah cínu v komposte, preto sa neodporúčajú. Použiť sa môžu aj staré deravé sudy (je potrebné vedieť, čo v nich bolo uskladnené), do ktorých urobíme dostatočné množstvo vetracích otvorov a diery na odtok nadbytočnej vody.

Rotačné kompostéry

Si ich vyrobíte svojpomocne, tak to môže byť lacné riešenie. Pokiaľ si ich kupujete, tak patria medzi najdrahšie riešenia. Ich najväčšou výhodou je ľahké miešanie a prevzdušňovanie kompostovaného materiálu, ktoré zvládnu aj ženy a deti. Odpadá tak namáhavé prekopávanie kompostu. Ich nevýhodou je obmedzený objem, preto sa hodia skôr do malých záhrad a na kompostovanie biologických odpadov z kuchyne. Tieto kompostéry môžu byť postavené na zemi alebo prichytené na stene. Sú uzavreté, čo zabraňuje vniknutiu zvierat k biologickému odpadu. Niektoré rotačné kompostéry sú zateplené, čo umožňuje aktívne kompostovanie aj v zime.

 

Okrem vyššie popísaných zásobníkov a kompostérov existujú aj mnohé ďalšie typy. Časté sú aj kombinácie rôznych materiálov. Pri nich však platí to isté, čo je už vyššie uvedené.

Pri svojpomocnej výrobe kompostovacích zásobníkov je výhodné používať odpadové materiály (napr. staré sudy, tehly zo stavby, odpadové dosky, vyradené drevené a plastové palety...). Nezabudnite sa však informovať, čo v nich bolo skladované alebo aké náterové, popr. konzervačné prípravky boli použité pri ich výrobe, aby nedošlo ku kontaminácii kompostu a následne aj potravín.

Ako si vybrať plastový kompostér

Ak ste sa rozhodli, že si kúpite plastový kompostér, je namieste sa zamyslieť nad tým, aké vlastnosti by mal mať. Na základe dlhoročných skúsenosti ľudí z praxe, ktorí kompostujú v rôznych plastových kompostéroch, a nezávislých odborníkov sa dajú požiadavky na kvalitný kompostér zhrnúť do piatich bodov:

  • Kompostér by mal maťčo najväčší počet prevzdušnovacích otvorov alebo prevzdušňovacie otvory kombinované so systémom vnútorného rebrovania, ktoré  zabezpečuje rovnomerné prúdenie vzduchu vo vnútri kompostéra – dostatočný prísun vzduchu zabraňuje vzniku hnilobného procesu a s tým spojenému zápachu.
  • Kompostér by mal byť vyrobený z kvalitného a zdraviu neškodného materiálu (vysokohustotný polyetylén a pod.) – to je podmienka stability a dlhej životnosti kompostéra (prevencia pred ohýbaním a zmenou farby kompostéra).
  • Kompostér by mal mať správny pomer objemu a vlastnej váhy (naozaj stabilný 700 litrový kompostér by mal vážiť min. 17 kg) – relatívne vyššia váha je u plastových kompostérov podmienkou stability a prevenciou pred praskaním spôsobeným tlakom vo vnútri naplneného kompostéra a pred ohýbaním spôsobeným manipuláciou a zmenami počasia.
  • Konštrukcia kompostéra by mala umožniť ľahkú manipuláciu s kompostovaným materiálom a kompostom (mierne kónický tvar, spodné dvierka alebo bočné otváranie) – oceníme to hlavne pri jeho plnení, prekopávaní , ako aj pri výbere hotového kompostu.
  • Treba počítať s tým, že na každý 1 m2 záhrady potrebujeme približne 1 liter objemu kompostéra.

Zvážte týchto 5 faktorov pred kúpou kompostéra akejkoľvek značky a zvýšite tak šancu, že Vám výrobok vydrží 10 a viac rokov a dlhodobo splní účel, na ktorý bol zakúpený.

Ako si vyrobiť kompostovací zásobník

Jednokomorový zásobník z drevených paliet

Z odpadových paliet môžeme zhotoviť kompostovací zásobník veľmi lacno, jednoducho a rýchlo. Potrebujeme k tomu iba 4 rovnaké drevené palety, klince alebo skrutky (poprípade drôt). Snažte sa vybrať také palety, ktoré majú rozmer cca  120 x 80 cm (stačí na záhradu o veľkosti 500 až 800 m2) a medzi jednotlivými doskami sú medzery 3 až 5 cm. Takéto palety sa dajú zohnať pomerne jednoducho. Povaľujú sa kade-tade napr. v rôznych veľkoskladoch, stavebninách, na stavbách, pri obchodoch, na čiernych skládkach. Treba sa len opýtať (ak je koho) a odviesť si ich. Palety sa dajú zohnať aj vo výkupoch paliet. Tam si za ne, ale pravdepodobne zaplatíte.

Postup: Vyberieme si miesto, kde bude kompostovisko stáť. 3 rovnaké palety postavíme dlhšou stranou na zem (ľahšie sa vám bude pracovať s kompostom a zásobník bude mať väčšiu stabilitu) do tvaru „U“. Takto pripravené palety spojíme „na pevno“ s niekoľkými klincami alebo skrutkami (použite minimálne 3 až 4 na každú stranu). Prednú stenu prichytíme skrutkami alebo drôtom tak, aby sa dala pri prekopávaní kompostovaného materiálu alebo vyberaní kompostu ľahko odobrať.

 

Drevený zásobník zo samostatne vyberateľnými doskami na prednej strane

Tento praktický drevený zásobník dokáže zhotoviť každý priemerne zdatný domáci majster/majsterka. Potrebujeme k tomu 4 hranoly (125 x 10 x 10 cm), 26 dosiek (120 x 10 x 2,5 cm), 7 dosiek (106 x 10 x 2,5 cm), 1 dosku (145 x 10 x 2,5 cm), 2 drevené kocky (10 x 10 x 10 cm), klince alebo skrutky do dreva.

Postup: Vyberieme si miesto, kde bude kompostovisko stáť. Štyri hranoly, ktoré budú tvoriť stĺpy zásobníka, na jednej strane zašpicatíme. Na dva z nich, ktoré budú slúžiť ako predné stĺpy, spravíme 7 šikmých zárezov o hĺbke a šírke 3 cm. Vzdialenosť medzi jednotlivými zárezmi bude 11 cm (pozri obrázok). Keď priložíme obidva hranoly k sebe tak, aby sa dotýkali navzájom zárezmi, musia zárezy spolu „ladiť“ – musia byť v rovnakej výške a s rovnakým sklonom. Do týchto zárezov budeme vkladať dosky na prednej stene zásobníka s možnosťou ich jednotlivého vyberania.

Jeden hranol so zárezmi a jeden bez zárezov položíme rovnobežne vedľa seba na zem vo vzdialenosti 120 cm. Hranol so zárezmi musí byť položený tak, aby zárezy boli obrátené k zemi. Zárezy musia svojim vrcholom smerovať od hranolu bez zárezov (pozri obrázok). Postupne na nich pribijeme alebo priskrutkujeme 8 dosiek (120 x 10 x 2,5 cm), medzi ktorými necháme 5 cm medzery. Začíname od konca, ktorý nie je zašpicatený. Rovnako postupujeme aj pri druhej dvojici hranolov. Tak nám vzniknú bočné steny zásobníka. Obidve bočné steny postavíme od seba vo vzdialenosti 120 cm tak, aby hranoly so zárezmi boli na jednej strane a smerovali zárezmi k sebe. Hranoly bez zárezov spojíme ďalšími 8 doskami (120 x 10 x 2,5 cm) a vytvoríme tak zadnú stenu zásobníka.

Z vnútornej strany oboch predných stĺpov pribijeme zostávajúce 2 dosky (120 x 10 x 2,5 cm), ktoré budú ako zábrana proti vypadnutiu vyberateľných dosiek.

Na dosku o dĺžke 145 cm pribijeme alebo naskrutkujeme na obidva konce drevené kocky a umiestnime ich na vrch prednej steny zásobníka. Bude brániť jej rozchádzaniu.

Zásobník vtlačíme alebo zabijeme do zeme. Nakoniec vložíme 7 dosiek (106 x 10 x 2,5 cm) do pripravených zárezov prednej steny zásobníka.
 

Ako predĺžiť životnosť drevených kompostovacích zásobníkov

Životnosť dreveného zásobníka nezáleží len na jeho povrchovej úprave, ale aj na použitom dreve. Medzi mimoriadne trvanlivé drevo patrí: dub, agát, gaštan, slivka, čerešňa. Z bežnejšie dostupného dreva najdlhšie vydrží drevo, ktoré obsahuje veľa živice. Patrí medzi ne: smrekovec opadavý alebo borovica lesná. Ak ich ešte ohobľujeme (zmenšíme tým tzv. chlpatosť dosiek, čím na nich eliminujeme zachytávanie vody a tým aj potenciálnu hnilobu), tak životnosť takto upraveného zásobníka aj bez impregnácie sa odhaduje na 5 – 8 rokov.

Drevené hranoly, ktoré budú zapichnuté v pôde, môžeme jednoducho opáliť na ohni, čím sa stiahnu póry na dreve a povrch sa stane kompaktnejší.

Ďalšou možnosťou je ekologický lak napr. z konopného oleja alebo použitie impregnácie na báze včelieho vosku. Vyberme si len také impregnácie, ktoré sú z prírodných látok.