Atraktívna kamufláž
Kľúčovým pri výbere financovania projektov formou PPP pre vládu je,
že aj keď peniaze na stavanie diaľnic momentálne nemá, môže stavať za
peniaze súkromníkov. Budeme však splácať ďalších 30 rokov.
Atraktívne pre vládu je aj to, že výdavky na PPP projekty sa
aktuálne neobjavujú vo verejnom dlhu, čo môže vyvolať pocit, že teda
vlastne ani nezaťažujú štátny rozpočet.
Spôsobuje to udelenie akejsi výnimky pri Maastrichtských kritériách,
ktoré zaväzujú štáty eurozóny, aby ich dlh nepresiahol hodnotu 60
percent HDP a deficit verejných financií tri percentá HDP.
Avšak ak súkromný partner preberie dve z troch rizík, Eurostat
umožňuje dočasne „obísť" tieto kritériá. Opomenutým faktom ostáva, že
výnimka, ako dostať výdavky mimo účtovných kníh, platí len počas
výstavby projektu.
Preberanie rizík je samo osebe veľmi kontroverzné. Koncesionár síce
preberie riziká, ale podľa všetkého iba na rétorickej úrovni. Pri
písaní koncesných zmlúv sa často zabúda na špecifikovanie sankcií v
prípade porušenia niektorých zmluvných bodov kontraktu.
Dalo by sa lacnejšie
Načo je nám však vlastne udelenie výnimky na pár rokov a potom
niekoľkonásobne vyššie splácanie za predražené diaľnice v období 30
rokov? Môže si to Slovensko dovoliť pri verejnom dlhu, ktorý má podľa
rozpočtu v tomto roku prekročiť hranicu 40 percent HDP?
Už dnes možno konštatovať pri zarátaní 6,6 miliardy eur, ktoré
predstavujú náklady na všetky tri PPP balíky k oficiálnemu dlhu, že
verejný dlh presahuje hranicu 50 percent.
Keby si štát vzal pôžičku na výstavbu diaľnic, dostal by ju istotne
s menším úrokom v porovnaní s úrokom, ktorý získa súkromný partner pri
uskutočňovaní PPP projektov. Verejný dlh by sa síce tiež zvýšil, ale
aspoň by sa nemuseli splácať predražené sumy investorovi a v konečnom
dôsledku by neprišlo až k takému obrovskému zadlženiu štátu.
Nebezpečný nástroj
Maastrichtské kritériá, ktoré je každý štát povinný splniť pred
vstupom do eurozóny, sú prejavom konceptu rozpočtovej umiernenosti.
Európska únia tieto kritériá využíva vlastne ako akýsi druh inštrumentu
na regulovanie výdavkov štátov eurozóny.
Paradoxné však je, že tá istá únia jedným dychom udeľuje výnimku
podporujúcu model finančného mechanizmu PPP, ktorý pomáha k skrytému
zadlžovaniu na štátnej úrovni.
V každom prípade je zrejmé, že financovanie formou PPP je veľmi
nebezpečný nástroj, ktorý môže priniesť enormné dôsledky pre ďalšie
generácie. Vláda by preto mala byť úprimnejšia - rozpočtové bremeno
bude musieť riešiť každá budúca garnitúra, bez ohľadu na to, v akých
straníckych tričkách.
Autorka Lucia Lackovičová je projektová koordinátorka Priateľov Zeme-CEPA, Článok vyšiel v denníku SME.
